Ja jediná nepotrebujem domov a chodievam všade s tebou. Ja jediná poznám tichý šepot tvojej duše a prichádzam skôr ako ma stíhaš sama zavolať. Mňa jedinú napĺňa tvoja láska radosťou i smútkom a mňa tým neskazíš. Ja jediná ostanem vždy čistá a priehľadná, nebránim ti vidieť slnko a hviezdy i cezo mňa.
Som drobnučká, no na svete niet mne rovného, čo dokáže odniesť toľko bolesti a nešťastia. Som drobnučká, no na svete niet rečníka, ktorý by dokázal povedať viac ako ja plná radosti a dojatia. Som uprostred narodeného dieťaťa. Som v jemnom vnútri ženy i svalnatého chlapa.
Ďakujem deťom, že nie "mama" je ich prvým slovom. Ďakujem chlapom, lebo pri nich som zas výnimočná. Zadržaná mením sa na vrásku uprostred duší a preto ja radšej hladím a zohrievam líčka týchto duší. Preto ďakujem najviac ženám, ich nádherné pestré vnútro a veľká láska ma tak často vyprevádza uzrieť svetlo i trpkosť maličkého sveta. Ďakujem ženám, lebo len s nimi si tak krásne rozumiem. Oni mi dávajú pocítit, že ma potrebujú a som v ich žití dôležitá. Ďakujem, že i keď si na kráse nepotrpím, nehanbia sa na svet pozrieť i cezo mňa. Ďakujem, lebo vedia, že i úsmev je žiarivejší, keď mu cestu pripravím ja. Ďakujem im, že som súčasťou ich nekonečne kráseho vnútra.
A nakoniec moja poklona a vďaka patrí všetkým, ktorí vždy s laskou hasia mnou popálenú tvár. Mne nepatrí sa zdobiť ju príliš dlho a preto si vždy želám, zaniknúť v nežnom pohladení priateľa.
Mezabudni na mňa.
s láskou, TVOJA SLZA
venované bondzietku
